Základná škola s materskou školou Hontianske Moravce

so sídlom: Kostolná 18, 962 71 Hontianske Moravce;

ADAPTAČNÝ PROGRAM

V y p r a c o v a l a :

––––––––––––––––––––

Mgr. Petra Meňušová

zástupkyňa MŠ

1. Charakteristika adaptačného procesu

Vstup dieťaťa do MŠ je prvým krokom do spoločnosti. Táto udalosť prináša zmeny nielen v živote dieťaťa, ale aj rodičov.

Cieľom adaptačného programu je:

• uľahčiť dieťaťu vstup do materskej školy

• pomôcť zákonným zástupcom pri nástupe dieťaťa na predprimárne vzdelávanie do MŠ.

Z dôvodu ľahšej adaptácie na podmienky MŠ možno prijať dieťa na čas adaptačného pobytu. V čase trvania adaptačného pobytu môže zákonný zástupca privádzať dieťa do MŠ na kratší čas .

Dĺžku pobytu a počet dní určí riaditeľka MŠ v spolupráci s učiteľkou na triede a zákonným zástupcom dieťaťa v závislosti od:

• psychickej pohody dieťaťa,

• podmienok MŠ,

• podmienok zákonného zástupcu dieťaťa,

• zdravotného stavu dieťaťa.

Ak sa dieťa v MŠ adaptuje bez väčších ťažkostí, môže po dohode zákonného zástupcu dieťaťa so zástupcom MŠ pravidelne dochádzať do MŠ na dohodnutý čas.

Pri zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa sa môže riaditeľka ZŠ s MŠ po prerokovaní so zákonným zástupcom dieťaťa dohodnúť o prerušení dochádzky dieťaťa do MŠ na dohodnutý čas. Na toto obdobie vydá riaditeľka ZŠ s MŠ rozhodnutie o prerušení dochádzky dieťaťa do MŠ. O prerušení dochádzky dieťaťa do MŠ môže riaditeľka ZŠ s MŠ rozhodnúť i na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa. Na toto obdobie môže riaditeľka ZŠ s MŠ prijať do MŠ ďalšie dieťa.

Ak sa počas adaptačného pobytu prejavia nezrovnalosti v oblasti zdravotného stavu dieťaťa (pomočovanie, poruchy duševného vývinu, poruchy správania a iné), alebo ak zákonní zástupcovia zamlčia tieto skutočnosti, po predchádzajúcom písomnom upozornení zákonných zástupcov ukončí riaditeľka ZŠ s MŠ Hontianske Moravce pobyt dieťaťa v MŠ.

Pre pokojný prechod dieťaťa z rodinného prostredia a plynulé zaradenie do predškolského zariadenia je potrebné:

 

1. Vytvoriť pokojnú, príjemnú, pohodovú  atmosféru MŠ.

2. Pedagogickým majstrovstvom a individuálnym prístupom učiteľky poskytnúť radosť a uspokojenie vstupom a pobytom v MŠ.

3. Získať si dôveru detí a zákonných zástupcov , umožniť ich prítomnosť

4. V rozhovoroch so zákonnými zástupcami získať informácie o individuálnych osobitostiach dieťaťa,  jeho zdravotnom stave.

5. Umožniť dieťaťu postupne spoznávať prostredie MŠ

6. Vytvoriť v spolupráci so zákonnými zástupcami adaptačný plán pre dieťa.

7. Umožniť dieťaťu priniesť si obľúbenú hračku, vec z rodinného prostredia

8. Po dohode so zákonným zástupcom postupne predlžovať pobyt dieťaťa v materskej škole , ak bol dohodnutý na kratší čas.

9. Prijať dieťa s úsmevom, radosťou a plnou pozornosťou učiteľky.

2. Adaptácia dieťaťa na MŠ z pohľadu pedagóga

Podľa dĺžky pobytu dieťa v kolektíve má pedagóg možnosť sledovať vyzretosť dieťaťa a jeho silné a slabšie stránky:

• jednu hodinu – dieťa má voľnosť pri výbere hračiek a činností v MŠ, učiteľka sleduje jeho manipulačné a koordinačné schopnosti

• dve hodiny – pokúšať sa zapájať dieťa do telovýchovných a relaxačných aktivít, pohybových hier, sledovať možnosť spolupráce a podriaďovanie sa kolektívnym činnostiam

• tri hodiny – sledovať samostatnosť dieťaťa, stravovacie návyky

• štyri hodiny – pri pobytoch vonku sledovať jeho zmysel pre organizované činnosti, vedomosti dieťaťa, sebaobslužné činnosti pri obliekaní a vyzliekaní.

Ďalšie faktory, ktoré pozitívne ovplyvňujú adaptačný proces:

• prijať dieťa s obľúbenou hračkou, s úsmevom, radosťou a plnou pozornosťou

• dbať na súhru všetkých zamestnancov materskej školy, na tvorivú prácu, výber vhodných foriem, metód a prostriedkov pri výchovno-vzdelávacom pôsobení na dieťa

•  vytvoriť dieťaťu milé, príťažlivé, podnetné prostredie

• pôsobiť na pokojný priebeh adaptácie vytvorením estetického a podnetného prostredia

• využiť dané okolnosti na pozvoľné a citlivé začleňovanie dieťaťa do prostredia, aby to bolo preň príjemné alebo aspoň prijateľné

• sledovať prejavy dieťaťa : ako prežíva svoje návraty, či sa nebojí vstúpiť do triedy, aký vzťah má k dospelým...

• nechať dieťa vybúriť sa, vyplakať sa, až potom  sa usilovať o zblíženie

• na základe zistených poznatkov  spolupracovať a komunikovať so zákonnými zástupcami detí

• pristupovať  k dieťaťu individuálne, rešpektovať potreby dieťaťa

• poznať dieťa, jeho zdravotný stav, úroveň rozvoja jeho osobnosti

Dĺžku adaptácie je potrebné prispôsobiť na základe konzultácie so zákonným zástupcom dieťaťa. Ak dieťa nevie prijať život v materskej škole, je potrebné po konzultácii so zákonným zástupcom dieťaťa prerušiť jeho dochádzku do materskej školy na nejaký čas, prípadne odložiť dochádzku na ďalší školský rok.

V prípade, že zákonný zástupca dieťaťa odmietne adaptačný pobyt dieťaťa a bude žiadať dochádzku na dohodnutý čas od prvého dňa prijatia, záznamy o správaní sa dieťaťa bude viesť učiteľka v triede až do ukončenia adaptačných ťažkostí dieťaťa. O výsledkoch adaptácie informuje zástupkyňu MŠ.

O výsledkoch adaptačného programu informuje zákonných zástupcov dieťaťa v rámci konzultačných dní – ak o to zákonní zástupcovia požiadajú.

3. Charakteristika rozvojových možností detí predškolského veku

Adaptáciu dieťaťa na materskú školu ovplyvňuje okrem vnútorných vývinových predpokladov dieťaťa aj výchovný štýl, sociálny status dieťaťa v rodine a množstvo iných faktorov.

Adaptačné procesy sú u detí rôzne a netrvajú rovnako dlho.  V predškolskom období prebiehajú u detí podstatné zmeny v perceptuálno - motorickej, kognitívnej a sociálno-emocionálnej sfére psychického vývinu osobnosti. Vzhľadom na rozdielne vnútorné predpoklady a odlišné podmienky rodinného výchovného prostredia s rôznou kultúrnou a socioekonomickou úrovňou sa dieťa vyvíja odlišným individuálnym tempom.

Preto sú aj medzi deťmi rovnakého veku prirodzené individuálne rozdiely v dosiahnutej rozvojovej úrovni. Keďže každé dieťa má svoju jedinečnú a neopakovateľnú osobnosť, rešpektuje učiteľka vývinové špecifiká, uplatňuje individuálny prístup, rešpektuje psychologické predpoklady dieťaťa, zváži a hľadá možnosti ako dieťa v prípade potreby upokojí /pohladenie, úsmev, náruč.. /, zabezpečí pocit istoty, bezpečia a citovej stability. V pedagogickej praxi a pri správnych výchovných postupoch nám pomáha správna orientácia v základných rozvojových možnostiach detí.

2 a 3-ročné deti

sú málo samostatné a preto aj závislé na dospelých osobách. V adaptačnom období, ale tiež krátko po chorobe či víkende, sú odkázané na pomoc a citovú podporu dospelého. Prevláda silná citová väzba na matku. Pozornosť dieťaťa je nestála, vnemy majú syntetický ráz a zároveň sú celkové a nepresné. Postupne s automatizáciou pohybových činností sa pozornosť dieťaťa prenáša na cieľ a výsledok činnosti. Imitácia činnosti dospelého, jeho napodobňovanie je najzákladnejší spôsob učenia sa detí v tomto veku, intenzívne sa osvojuje a rozvíja reč dieťaťa, zlepšuje sa celková zrozumiteľnosť reči. Reč dieťaťa nie je len prostriedkom sociálnej komunikácie ale aj dôležitým prostriedkom komunikácie citov.

3 a 4- ročné deti

sú stále málo samostatné. Postupne sa táto situácia mení, pretože v tomto veku prudko prebieha osamostatňovací proces dieťaťa, najmä pri utváraní a osvojovaní návykov a zručností sebaobsluhy, no i v iných činnostiach. Proces sebauvedomovania úzko súvisí s vývinovou zvláštnosťou – detský negativizmus / detský vzdor /. Tieto prejavy správania postupne doznievajú, dieťa sa stáva osobnosťou, postupne nadobúda vlastnú identitu. City sa vyznačujú protichodnosťou, z toho dôvodu býva dieťa citovo nestále, náladové a rozrušia ho aj úplné maličkosti. Preto dieťa potrebuje mať  vytvárané prostredie plné istoty a bezpečia. Zlepšuje sa hrubá motorika a celková  koordinácia pohybov, manipulácia s predmetmi, utvárajú sa základy jemnej motoriky.  Výrazne sa utvárajú a zdokonaľujú kultúrno-hygienické a mravné návyky, sebaobslužné návyky a elementárne pracovné zručnosti. Na vykonanie týchto činností však dieťa  potrebuje primeraný čas. Pozornosť je ešte stále nestála a krátkodobá, dieťa rýchlo mení predmet svojich záujmov. Hra dieťaťa trvá krátko a je pomerne jednoduchá. Udržiava si  individuálny ráz aj napriek tomu, že sa súbežne hrá niekoľko detí vedľa seba. Skupinky utvárajú deti v závere tretieho roku a objavujú sa náznaky skupinovej hry.

4 až 5- ročné deti

deti sú už samostatnejšie a pohotovejšie. Majú pomerne dobre osvojené hygienické, niektoré pracovné a mravné návyky ako aj základy kultúrneho správania. Rozkolísanosť citových stavov postupne ustupuje a začínajú sa objavovať náznaky vyšších citov, poznávacích, morálnych, estetických a sociálnych citov. Dieťa sa v tomto veku lepšie prispôsobuje prijatým pravidlám správania sa v skupine a ľahšie nadväzuje kontakty s inými deťmi. Zapájajú sa  do skupinových činností  a objavujú sa u nich náznaky kooperatívneho správania. Čas zotrvávania v individuálnej alebo hre a činnosti sa predlžuje. Zdokonaľuje sa pohybová koordinácia, hrubá motorika , postupne sa zlepšuje aj jemná motorika a automatizujú sa pohybové návyky. Myslenie dieťaťa sa v tomto veku spája s konkrétnym cieľom ku ktorému smeruje konanie. Rozvoj predstavivosti a fantázie,  rýchle pokroky v reči a myslení umožňujú dieťaťu nastoľovať stále nové problémy, na ktoré samo nedokáže nájsť odpoveď, preto sa ich pokúša riešiť kladením množstva otázok dospelým. Reč postupne stráca situačný ráz  a stáva sa nástrojom myslenia a prostriedkom sociálnej komunikácie. Senzomotorické a rozumové skúsenosti dieťaťa sú čoraz širšie .Poznanie okolitej skutočnosti je však stále povrchné pretože dieťa ešte nechápe mnohé logické vzťahy, ktoré  fakty a udalosti spájajú. Tento proces s sa kvalitatívne mení a postupne zdokonaľuje v období piateho až šiesteho roka veku a jeho úroveň určuje stupeň zrelosti pred vstupom na primárne vzdelávanie.

4. Adaptácia z pohľadu pedagogiky, psychológie, didaktiky

V pedagogike sa pojem adaptácia používa v súvislosti s otázkami prispôsobivosti a prispôsobovania dieťaťa podmienkam rodinného školského a mimoškolského prostredia, v ktorom dieťa žije. Prostredníctvom adaptácie sa vylučujú a zoslabujú negatívne vplyvy prostredia alebo sa umožňuje pôsobenie pozitívnych vplyvov.

Psychológovia pod adaptáciou rozumejú zmenu citlivosti, ktorá nastáva následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu vplyvom naň pôsobiacim. Ide o vzťahy: vonkajšie prostredie–subjekt živého a neživého sveta jeho reakcie na podnety vonkajšieho prostredia.

Z hľadiska didaktického ide o prispôsobovanie edukačného postupu individuálnym a vekovým zvláštnostiam dieťaťa. Vstup do materskej školy je prvým krokom do spoločnosti.

Táto udalosť so sebou neprináša problémy len pre dieťa ale i pre zákonných zástupcov dieťaťa. Mnoho rodičov zistí, že sa ich dieťa správa v materskej škole úplne inak ako doma a kladie si otázky. Je toto správanie normálne? Zvládne naše dieťa dochádzku do materskej školy? Ako môžeme dieťaťu pri vstupe do materskej školy pomôcť? Každé dieťa zvláda adaptačný proces inak.

Adaptačný proces je podmienený viacerými faktormi ako sú:

• zrelosť vyššej nervovej sústavy

• výchovný štýl v rodine

• zdravotný stav dieťaťa

• vek dieťaťa

• predchádzajúci pobyt v kolektívnom zariadení.

5. Ako môže rodina uľahčiť adaptačný proces

Nástupom dieťaťa do MŠ má dieťa náhle zmeniť rodinné prostredie, ktoré preň predstavuje životnú istotu a bezpečie

Pre rodinu z adaptácie vyplývajú úlohy:

• Zákonný zástupca musí s adaptáciou počítať 4-6 týždňov

• prvýkrát by dieťa malo prísť do MŠ so zákonným zástupcom  - matkou, niektorý deň i s otcom

• prvý deň má dieťa v MŠ pobudnúť iba krátky čas, maximálne 2 hodiny

• Trénujte odlúčenie. Už pred vstupom do MŠ by malo dieťa vydržať krátku dobu bez mamy. Príležitostné odlúčenie mu umožní získať istotu, že mu matka neutečie, ale že sa po určitej dobe vráti. Tieto prvé skúsenosti sa však pozitívne prejavia len vtedy, keď sa rodičia vrátia len v dohodnutú dobu. Pre matku môže byť tiež ťažké odlúčiť sa od dieťaťa a nechať ho v starostlivosti „cudzích“ osôb. Dlhé lúčenie matky s dieťaťom je pre oboch bolestné a nepomáha. Dlhé lúčenie dieťa zneisťuje, pretože zvláštne správanie sa matky podnecuje a potvrdzuje strach.

• Umožnite dieťaťu stretávanie sa s vrstovníkmi. Sprostredkujte dieťaťu kontakt s vrstovníkmi (napr. na detskom ihrisku), aby sa naučili s nimi vychádzať.

• Zoznámte deti s materskou školou. Rozprávajte deťom o materskej škole. Usilujte sa však byť reálny, čiže žiadne „fantázie“ o tom, aké krásne hračky a skvelí kamaráti ich tam čakajú. Pri dnešnom zariadení detských izieb sa môže stať, že sa vášmu dieťaťu v škôlke na prvý pohľad žiadna z hračiek nezapáči, a to znamená sklamanie. V inom prípade sa môže stať, že s hračkou, ktorá sa vášmu dieťaťu páči, sa bude hrať iné – smelšie dieťa. Sklamaniu z prvých dojmov pristúpi aj presvedčenie, že mama alebo oco klamú, veď predsa povedali, že... Je vhodné vyjsť si na vychádzku k areálu MŠ. Nezáväzne, len tak cez plot, obzrite si dvor, preliezky, hojdačky... Ak uvidíte pani učiteľku s deťmi vonku a Vaše dieťa má záujem, pripojte sa k ich hrám, radi Vás privítajú.

• Berte ohľad na telesnú záťaž. Začiatok v materskej škole je pre deti telesne náročný. Deti rýchlo vyčerpajú svoje sily, pretože deň v MŠ je pre ne únavný. Bezprostredne po návšteve materskej školy dieťa potrebuje čas na odpočinok. Väčšie aktivity, napr. veľký nákup, prechádzku, návštevu ihriska a pod. by ste mali odložiť.

• Rozprávajte sa s ním o tom, že onedlho pôjde medzi iné deti, že si tam  budú spolu hrať, kresliť, veľa sa naučia a vždy pre neho prídete. A ešte pred nástupom sa choďte s dieťaťom poprechádzať do blízkosti materskej školy a preskúmajte s ním okolie.

• Nestrašte ho nástupom do materskej školy a ani nedovoľte nikomu z okolia, aby ho podobným spôsobom zastrašoval. Dieťaťu  sa tým už dopredu podsúva strach a obavy. Ak nechcete, aby vaše dieťa vnímalo škôlku ako niečo, čo je „za trest“, musíte si dávať pozor na to čo hovoríte. Pred dieťaťom by ste mali o škôlke hovoriť len pozitívne.

• Dieťa si môže so sebou nosiť obľúbenú hračku alebo hračku s ktorou zvykne spávať.

• Vždy je lepšie, ak o zvláštnostiach dieťaťa už dopredu poinformujete učiteľku, ako keby vás mala ona upozorniť na veci, ktoré sú vám známe, len ste ich nepovedali (napr. alergie, zlozvyky, palček v ústach, obhrýzanie nechtov a pod.)

• Komunikujte s učiteľkou s úsmevom. Ak máte výhrady k jej prístupu  k dieťaťu, nikdy to neriešte v jeho prítomnosti.

• Nepúšťajte sa do dlhých rečí s učiteľkou hneď ráno. Ak vás zaujíma, ako sa darí vášmu dieťaťu, informujte sa radšej popoludní, pred odchodom z materskej školy.

• Pri nástojčivom plači až afektoch sa snažte dieťa odovzdať učiteľke čo najrýchlejšie, bez zbytočného dlhého lúčenia, tíšenia, prehovárania. Dajte mu na vedomie, že viete, že sa mu to nepáči, ale ubezpečte ho, že určite poň prídete.

• Rodič by určite nemal prežívať pocity  viny  z toho, že dieťa je v materskej škole, ale vnímať ento moment z pozitívnej strany. Vyvarovať sa musí aj prezentovaniu svojich obáv z toho, či dieťa vstup do materskej školy zvládne. Budúci škôlkar totiž napätie a strach vycíti a bude reagovať podobne ako jeho ustráchaná a vystresovaná mamička.

• Pre uľahčenie vstupu do materskej školy okrem emocionálnej pripravenosti je potrebné, aby bolo dieťa čo najviac samostatné aj v sebaobslužných činnostiach.

Dieťa , ktoré nastúpi do materskej školy by mal ovládať:

• základné hygienické návyky v ich elementárnej podobe ( používanie WC, používanie mydla, umývanie a utieranie rúk, česanie, používanie vreckovky)

• nemá mať plienky

• malo by samostatne jesť a piť (nemusí však vedieť sám používať príbor)

• nie je nevyhnutné, aby sa vedelo celkom sám obliecť, vyzliecť, uviazať si šnúrky

• mal by byť pri obliekaní aktívny

• má si poznať svoje veci

• má byť odučený od cumľa a pitia z fľaše

6. Prejavy dieťaťa doma počas adaptačného obdobia

1.týždeň

Uzavretosť a zdržanlivosť:

Uzavretie sa do seba ,dieťa sa nesnaží nadviazať kontakty s druhými deťmi nerozpráva samo od seba o svojich zážitkoch, upúšťa od rôznych činností z prehnaného strachu pred všetkým novým, neukazuje ostatným deťom, že ich má rado

2.týždeň

Vnútorná kríza:

Dieťa pôsobí nevyrovnane, pokúša sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami ( plač), na všetko odpovedá „nie“, tzn. chce vždy opak, alebo odvráva, je ráno unavené a ufňukané, i keď išlo večer skoro spať

3.týždeň

Psychosomatické vyčerpanie

Dieťa sa rýchlo unaví, nepokúša sa zostať dlho hore, je večer preťažené, pôsobí ako duchom neprítomné

7. Prejavy dieťaťa v MŠ počas adaptačného obdobia

1.týždeň

Orientačné obdobie

Nové dieťa sa nepokúša nadväzovať kontakty, sa nezaujíma o aktivity ostatných detí, neukazuje ostatným deťom svoje city, nerozpráva o svojich zážitkoch, činnosti sa venuje len veľmi krátko, hovorí potichu

2.týždeň

Presadzovacie obdobie

Nové dieťa sa pokúša upútať pozornosť všetkými prostriedkami, samo od seba rozdáva ostatným darčeky ( obrázky, cukríky a pod.), samo rozpráva o svojich zážitkoch, vyjadruje prianie náležitou formou, napr. sa pýta, či sa môže hrať, hľadá ochranou a pomoc u dospelých, keď má potiaže s deťmi, ľahko sa rozplače, rýchlo sa unaví

3.týždeň

Zvláštne opatrenia

Nové dieťa samo rozdáva darčeky, neplače, ukazuje ostatným, že ich má rado, berie si za vzor iné deti, napodobňuje ich, sa zaujíma o aktivity ostatných detí, rozpráva o svojich zážitkoch, vyjadruje svoje priania náležitou formou, nadväzuje kontakty s ostatnými deťmi

8. Faktory sťažujúce adaptáciu

• precitlivenosť zákonného zástupcu pri lúčení sa s dieťaťom (stiesnenosť a úzkosť z odlúčenosti od dieťaťa sa prenáša z matky- otca na dieťa)

• obavy matiek z odlúčenia

• nedostatočná pozornosť venovaná dieťaťu v rodine

• negatívne skúsenosti dieťaťa (napr. pobyt v nemocnici)

• nerešpektovanie odporúčaní učiteľa

• veľký počet detí v adaptačnom procese

• častá absencia dieťaťa

• ochorenie dieťaťa

• strach dieťaťa z popoludňajšieho odpočinku

• obavy dieťaťa zo stravovania

• nezrelosť dieťaťa odpútať sa od matky, rodiny.

9. Najčastejšie pozorované javy dieťaťa v neznámom prostredí

• plač pri lúčení s rodičom

• plač pri zmenách v činnostiach (obliekanie na pobyt vonku, jedlo, ukladanie sa

• k odpočinku a pod.)

• plachosť, strach

• spoločenský ostych

• neodpovedanie, nereagovanie na otázky

• bránenie sa aktívnejšiemu kontaktu s dospelými aj deťmi

• schovávanie sa

• strnulé nehybné sedenie

• strkanie prstov do úst, nosa

• klopenie zraku ako reakcia na očný kontakt

• odmietanie jedla

• nezapájanie sa do činnosti

• odmietanie oddychu na lôžku

• agresívne prejavy – kričí, kope, hryzie, hádže sa o zem

• vyhľadávanie kontaktu s dospelou osobou, najčastejšie učiteľkou.

Tieto prejavy majú rôznu intenzitu a čas trvania, sú prirodzenými sprievodnými znakmi

správania sa dieťaťa v neznámom prostredí. Postupne sa v procese adaptácie zmierňujú

a postupne zanikajú.

10. Harmonogram denných činností

Trieda –Mravčeky -Veková kategória : 3 – 5 ročné deti

- vzdelávacia aktivita,

- činnosti zabezpečujúce životosprávu - osobná hygiena,
stolovanie, stravovanie - desiata

- pobyt vonku - vychádzka do blízkeho okolia, pobyt a hry na
školskom dvore a  aktivity so zameraním pohybovým,
ekologickým, environmentálnym, dopravným ....

stolovanie, stravovanie - obed
- odpočinok

stravovanie – olovrant

priamo i nepriamo usmerňované hry, činnosti a aktivity

Harmonogram denných činností

Trieda –Včielky -Veková kategória : 5-6 ročné deti

- činnosti zabezpečujúce životosprávu - osobná hygiena,
stolovanie, stravovanie - desiata

- pobyt vonku - vychádzka do blízkeho okolia, pobyt a hry na
školskom dvore a edukačné aktivity so zameraním pohybovým,
ekologickým, environmentálnym, dopravným ....

stolovanie, stravovanie – obed
-čistenie zubov -  odpočinok  - podľa individuálnych potrieb detí, odpočinok -  trvanie minimálne 30 minút, vždy podľa potreby dieťaťa individuálne. Prípadne skupinové aktivity, hry a činnosti podľa výberu detí

stravovanie - olovrant

priamo i nepriamo usmerňované hry, činnosti a aktivity

Výchovno - vzdelávacia činnosť  našej materskej školy vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materskej škole. Cieľom je vytvoriť humánny a demokratický systém komplexného výchovného pôsobenia na dieťa v súlade s potrebami rodiny a spoločnosti, pričom sa rešpektuje individualita dieťaťa, jeho práva a potreby.

Výchovno - vzdelávací proces v materskej škole pozostáva z relatívne ustálených denných aktivít, v ktorých sa uspokojujú  potreby a záujmy detí, ak aj ich túžba po poznaní a činnosti.

Hry a činnosti podľa voľby detí  - tu sa uplatňuje spontánnosť a tvorivá aktivita dieťaťa.

Zdravotné cvičenie - sa realizuje každý deň v rámci dopoludňajších činností, napr. ako motivované cvičenie s riekankami, ako zdravotné a relaxačné cviky, ako cvičenie s náčiním a bez náčinia, ako cvičenie s hudbou.

Vzdelávacia aktivita - organizačná forma predškolského vzdelávania tiež rozširuje poznatky, zručnosti a návyky a tým rozvíja osobnosť dieťaťa. Orientuje sa na frontálnu ,skupinovú , individuálnu prácu s dôrazom na rozvoj individuality každého dieťaťa.

Pobyt detí vonku - sa uskutočňuje každodenne s rôznym obsahovým zameraním. Počas pobytu vonku deti dostávajú priestor pre poznávacie, telovýchovné a záujmové aktivity.

Popoludňajšie vzdelávacie aktivity - pri týchto činnostiach rešpektujeme túžbu dieťaťa po hre, výrazne sa tu uplatňuje individuálny prístup učiteľky k dieťaťu pri upevňovaní získaných poznatkov dieťaťa.

Počas dňa sa deti zdokonaľujú v sebaobslužných a hygienických návykoch i stolovaní. Vo výchovno-vzdelávacích činnostiach v MŠ sa dôraz presúva na aktivitu dieťaťa, v ktorej dominuje hra. Vo výchovno - vzdelávacom procese sa podporuje prirodzená detská zvedavosť a tvorivosť. Osobnosť dieťaťa sa rozvíja komplexne. Dieťa si utvára systém návykov, zručnosti, vedomostí a postojov.

1. Povinnosti riaditeľky ZŠ s MŠ

1. Riaditeľka ZŠ s MŠ vytvorí podmienky na dochádzku dieťaťa do materskej školy, pričom so zákonným zástupcom dieťaťa dohodne dĺžku pobytu dieťaťa v materskej škole.

2. V čase adaptačného pobytu dieťaťa v materskej škole pedagogickí zamestnanci spolupracujú so zákonným zástupcom dieťaťa. Dĺžku adaptačného pobytu dohodne riaditeľka ZŠ s MŠ so zákonným zástupcom dieťaťa s prihliadnutím na individuálne osobitosti dieťaťa.

3. V prípade zníženej adaptačnej schopnosti dieťaťa a v záujme jeho zdravého vývinu môže riaditeľka ZŠ s MŠ po prerokovaní so zákonným zástupcom dieťaťa alebo na základe jeho písomnej žiadosti rozhodnúť o prerušení dochádzky dieťaťa do materskej školy na dohodnutý čas alebo ukončení tejto dochádzky.

4. Riaditeľka ZŠ s MŠ je povinná dodržiavať platnú legislatívu a najmä postupovať v zmysle zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vznení neskorších predpisov. Vykonávacím predpisom k školskému zákonu vo vzťahu k materským školám je vyhláška MŠ SR č. 306/2008 Z.z. o materskej škole v znení vyhlášky č .308/2009 Z.z. ,ďalej len „vyhláška o materskej škole“.

2. Spolupráca rodiny a materskej školy

Z uvedeného vyplýva, že rodičia a učiteľky by sa mali spolu dohovoriť ako dieťa čo najúčinnejšie podporiť. Spolupráca je veľmi dôležitá a mala by trvať po celú dobu dochádzky do materskej školy.

Je dobré začať spolupracovať so zákonnými zástupcami z dôvodu adaptácie už pred začiatkom pravidelnej dochádzky.

V našej materskej škole začíname spolupracovať s rodičmi už pri podávaní žiadosti dieťaťa do materskej školy. Uvítame, ak dieťa príde spolu s obidvomi zákonnými zástupcami. Vtedy už vlastne začíname s adaptáciou dieťaťa na materskú školu. Otec, matka a dieťa sa oboznámia s prostredím školy. Týmto spôsobom sa uskutočňuje vlastne aj prvá príprava zákonných zástupcov na materskú školu, pretože to často býva matka- otec, ktorý prenáša na dieťa vlastnú úzkosť z odlúčenia. Skúšobné návštevy dieťaťu sprostredkúvajú prvé dojmy. Dieťa má príležitosť zbierať pre neho dôležité informácie a zároveň má možnosť materskú školu opustiť, podľa vlastného rozhodnutia. Má možnosť odhadnúť aké očakávania a aké nároky budú na neho kladené v materskej škole. Takto získava istotu, ktorá sa pozitívne prejaví v procese začleňovania.

Nástupom dieťaťa do MŠ má dieťa náhle zmeniť rodinné prostredie, ktoré preň predstavuje životnú istotu a bezpečie, za iný menej známy a cudzí systém. Nie je jednoduché malému dieťaťu vysvetliť, prečo sa musí náhle odlúčiť od matky. Ťažko mu môžeme objasniť, že je to dočasná zmena, pretože sa ešte nedokáže orientovať v čase. Preň je najdôležitejší a najsilnejší okamžitý zážitok tu a teraz, a ten je silne nepríjemný. Strata pocitu bezpečia je často násobená ďalšími neobyčajnými alebo traumatizujúcimi zážitkami.

Zámerom výchovného pôsobenia, filozofiou našej školy je vytvoriť materskú školu otvorenú verejnosti s úzkou spoluprácou rodičov a inštitúcií, ktoré sa podieľajú na výchove a vzdelávaní.

Víziou našej materskej školy sú:

„ Šťastné a zdravé deti, ktoré sa do materskej školy tešia.“

Základná škola s materskou školou Hontianske Moravce

so sídlom: Kostolná 18, 962 71 Hontianske Moravce;

Adaptačný plán

Meno a priezvisko dieťaťa:....................................................................................

Trieda:....................................................................................................................

Navštevovalo dieťa kolektívne zariadenie pred vstupom do MŠ? ÁNO –NIE

-ak áno, napíšte typ, napr. jasle, MŠ, súkromné centrum........................................

................................................................................................................................

Dĺžka pobytu dieťaťa v MŠ počas adaptačného obdobia

Príklad:

• bez rodiča 1-2 hodiny

• bez rodiča 2-3 hodiny

• poldenný pobyt, 4-5 hodín

• 5-6 hodín vrátane popoludňajšieho odpočinku, rodič prichádza hneď po odpočinku

• celodenný pobyt, 6-8 hodín

v Hont. Moravce, dňa:..................... Podpis zákonného zástupcu:.................................

Základná škola s materskou školou Hontianske Moravce

so sídlom: Kostolná 18, 962 71 Hontianske Moravce;

Hodnotiaci hárok

Meno a priezvisko dieťaťa:.....................................................................................

Trieda:.....................................................................................................................

Školský rok:.............................................................................................................

Hodnotenie adaptačného procesu:

................................................................................................................................

.................................................................................................................................

.................................................................................................................................

.................................................................................................................................

................................................................................................................................

................................................................................................................................

Pedagogické poradenstvo a informovanie rodičov:

................................................................................................................................

................................................................................................................................

................................................................................................................................

.................................................................................................................................

.................................................................................................................................

.................................................................................................................................

.................................................................................................................................

v Hont. Moravce, dňa:.......................... Podpis učiteľky:............................

Základná škola s materskou školou Hontianske Moravce

so sídlom: Kostolná 18, 962 71 Hontianske Moravce;

Základné informácie o dieťati

1. Meno a priezvisko dieťaťa:.....................................................................................

2. Deň nástupu do materskej školy: ....................................................

3. Navštevovalo dieťa kolektívne zariadenie? Áno-Nie, aký typ:

4. Ktoré závažné ochorenia dieťa prekonalo?............................................................................

......................................................................................................................................................

5. Bolo dieťa liečené v nemocnici? (uveďte dôvod) áno-nie.....................................................

......................................................................................................................................................

6. Utrpelo dieťa vážny úraz? (uveďte aký, kedy) áno-nie.........................................................

......................................................................................................................................................

7. Trpí dieťa: častými horúčkami, angínami, nachladením, respiračnými ochoreniami, krvácaním z nosa, bolesťami hlavy (podčiarknite, doplňte)..................................................

8. Aké lieky dieťa dlhodobo užíva? (uveďte aj dôvod).............................................................

......................................................................................................................................................

9. Neurotické ťažkosti dieťaťa: pomočovanie, nespavosť, ohrýzanie nechtov, zajakavosť (podčiarknite, doplňte)............................................................................................................

10. Emocionálne ťažkosti dieťaťa: plačlivosť, bojazlivosť, vzdorovitosť, ťažšia prispôsobivosť... (podčiarknite, doplňte)................................................................................

11. Problémy v správaní: nadmerná živosť, konfliktnosť (podčiarknite, doplňte)

......................................................................................................................................................

12. Je nesamostatné v sebaobsluhe: obliekaní, obúvaní, stolovaní, v hygienických návykoch: umývaní rúk, použití WC (podčiarknite)

13. Má dieťa získanú alebo vrodenú chybu? (uveďte akú)...........................................................

......................................................................................................................................................

14. Má dieťa poruchu: a) zraku áno - nie b) sluchu áno - nie

15. Má dieťa alergiu? áno - nie - akú?........................................................................................

......................................................................................................................................................

16. Iné upozornenia (oznámenia) zákonných zástupcov:............................................................

......................................................................................................................................................

17. Môže byt dieťa pri aktivitách MŠ prepravované autobusom? áno – nie

v  Hont. Moravce, dňa:......................... Podpis zákonného zástupcu :..............................