1.Zdroje svetla

2.Šírenie svetla

3.Rozklad svetla

4.Skladanie farebných svetelných lúčov

5.Absorpcia svetla

6.Odraz svetla. Zákon odrazu svetla

7.Zobrazovanie predmetu rovinným zrkadlom

8.Odraz na guľových zrkadlách

9.Zobrazenie guľovými zrkadlami

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zdroje svetla

Svetelné zdroje: telesá, ktoré vydávajú svetlo (slnko, žiarovka, žiarivka, halogénová žiarovka, horiaca sviečka)

• osvetlené telesá: predmety ktoré vidíme len preto lebo odrážajú svetlo, ktoré naň dopadá, od svetelného zdroja (planéty, mesiac...)

• bodový svetelný zdroj: bod ktorý vidíme do 10 m.

• plošný svetelný zdroj: zdroj väčších rozmerov.

Optické prostredie: prostredie, v ktorom sa svetlo šíri.

• • priehľadné optické prostredie: svetlo ním prechádza bez pohltenia

  • priesvitné optické prostredie: svetlo prepúšťa, ale ho rozptyľuje rozličnými smermi.

  • číre optické prostredie: prepúšťa svetlo všetkých farieb.

  • farebné optické prostredie: prepúšťa svetlo iba takej farby, ako je samo.

 

Šírenie svetla

Rovnorodé prostredie, je prostredie, ktoré sa skladá z jednej látky.

V rovnorodom prostredí sa svetlo šíri priamočiaro.

Svetelný lúč je myslená priamka, pozdĺž ktorej, sa svetlo šíri.

Tienidlo s väčším alebo menším otvorom vždy prechádza zväzok svetelných lúčov, ktorý sa nazýva svetelný zväzok.

Svetelný zväzok možno vidieť, ak je vzduch znečistený drobnými čiastočkami prachu, dymu, alebo hmlou.

Zväzky svetelných lúčov poznáme

• rovnobežné

• rozbiehavé

Rýchlosť svetla: c =300 000km/s

 

Rozklad svetla

Newton prišiel na to, že ak nechá slnečné svetlo - biele svetlo prúdiť optickým hranolom, rozloží sa na viacero farieb = hranolové spektrum = spektrum farieb = spektrálne farby.
Slnečné spektrum vzniká pri lome bieleho svetla. Tvoria ho viaceré farby, ktoré náš mozog vníma ako farby na základe charakteristickej vlnovej dĺžky každej z nich.

Optický hranol je opticky priehľadné teleso s dvoma rovinnými stenami, ktoré lámu svetlo, ktoré mení svoj smer šírenia rozkladom a odrazom. 

Dúhu môžeme považovať za najjednoduchší a ukážkový príklad toho ako sa rozkladá biele svetlo na farebné spektrum. Objavuje sa len vtedy, ak prší a zároveň svieti slnko – toto sú dve podmienky pre to, aby mohla vzniknúť. Podstatou je prechod slnečného lúču dažďovou kvapkou a teda lomom svetla na rozhraní vody a vzduchu.

Skladanie farebných svetelných lúčov.

Základné farby:

• farby, z ktorých získame všetky ostatné odvodené farby,
• ich súčet tvorí vždy achromatickú farbu,
• nátery, tlač: azúrová (zelenomodrá), fialová (purpurová) a žltá
• farebné svetlá: červená, zelená a modrá.
• achromatické farby - čierna, biela a sivá
• chromatické farby - všetky ostatné farby.

Skladanie farieb:

• aditívne (súčtové) – skladanie farebných svetiel – televízor,počítačový monitor
• subtraktívne (rozdielové) – skladanie pigmentov – nátery,tlač

Doplnkové farby:

• červená « azúrová, zelená « fialová, modrá « žltá
• aditívne skladanie (miešanie)

zdroj: http://www.zsoslany.edu.sk/fyzika/8_rocnik/skladanie_farieb.pdf

Absorpcia svetla

fyzikálny proces

pohlcovanie, zoslabenie svetelného žiarenia atómami alebo molekulami prechodom určitým prostredím

pohltená energia môže byť:

• vyžiarená – priehľadné a priesvitné optické prostredia,luminiscencia, fluorescencia

• premenená na pohybovú energiu častíc - tepelná energia

absorpcia:

• selektívna – iba niektoré farby (vlnové dĺžky) – farebné optické prostredia – farebné sklo, farebné kvapaliny,

  • spojitá – široký rozsah farieb – medzihviezdny prach, chlorid železitý, chromatické priesvitné optické prostredia

  • čiarová – iba určité spektrálne čiary – ionizované plyny

• neutrálna – všetky farby (vlnové dĺžky) rovnako – achromatické optické prostredia – oblaky, hmla

– mieru absorpcie vyjadruje absorpčný koeficient

Odraz svetla. Zákon odrazu svetla.

Keď dopadne svetelný lúč na rozhranie dvoch prostredí, časť žiarenia sa môže od

povrchu:

• odraziť,

• môže byť pohltený,

• môže telesom prejsť.

Priesečník svetelného lúča s rozhraním sa nazýva bod dopadu. Kolmica k rovine v bode dopadu sa nazýva kolmica dopadu.

Uhol, ktorý zviera svetelný lúč a kolmica dopadu nazývame uhol dopadu.

Uhol, ktorý zviera odrazený lúč a kolmica nazývame uhol odrazu.

Z fyzikálnych pokusov vyplývajú zákony odrazu:

• Uhol odrazu α' sa rovná uhlu dopadu α.

• Odrazený lúč zostáva v rovine dopadu.

Najlepšie odrážajú hladké, svetlo vybrúsené a vyleštené kovové povrchy – kovové zrkadlá. Tu vzniká zrkadlový obraz. No každý povrch je do istej miery pokrytý nerovnosťami. V

súlade so zákonmi odrazu na nich vzniká rozptyl svetla.

Rozptýlené (difúzne) svetlo umožňuje vidieť aj tie predmety, ktoré nie sú priamo osvetlené.

Zobrazovanie predmetu rovinným zrkadlom.

1.Obraz utvorený rovinným zrkadlom sa nachádza za zrkadlom, a to v rovnakej vzdialenosti ako predmet pred zrkadlom, t.j. a = a'.

2.Obraz je neskutočný (zdanlivý - nedá sa priamo zobraziť na tienidle, pretože skutočné lúče tadiaľto neprechádzajú), priamy a rovnako veľký ako predmet a je stranovo

prevrátený.

Odraz na guľových zrkadlách

guľové zrkadlo – časť vylešteného povrchu gule

Svetelné lúče dopadajúce na guľové zrkadlá sa odrážajú podľa zákona odrazu.

Guľové zrkadlá rozdeľujeme:

• duté (konkávne):

• ohnisko je skutočné – svetelné lúče ním prechádzajú,

• odrazené sv. lúče sa zbiehajú,

• obraz predmetu je skutočný a závisí od vzdialenosti predmetu od zrkadla,

• vypuklé (konvexné):

• ohnisko je neskutočné – svetelné lúče ním neprechádzajú,

• odrazené sv. lúče sa rozbiehajú,

• obraz predmetu je vždy neskutočný,

Zobrazovanie guľovými zrkadlami

Zobrazenie predmetu dutými guľovými zrkadlami závisí od vzájomnej polohy predmetu a zrkadla:

 

Pri vypuklých zrkadlách obraz predmetu nezávisí od vzdialenosti predmetu od zrkadla.

Obraz predmetu, ktorý vznikne je vždy zmenšený, vzpriamený a neskutočný.