Dnes (16. 5. 2024) sa žiaci 2. stupňa zúčastnili geografickej
exkurzie, ktorej súčasťou bol turistický výstup na Trávny Ždiar. Hneď v
úvode exkurzie sme sa zhromaždili na maličkom tajovskom amfiteátri, kde
žiaci plnili prvú sadu úloh. Po krátkom pochode sme prišli ku Tajovskej
kope - prírodnej pamiatke - travertínovej kope.
Následný pochod
po žltej turistickej trase lesom bol pomerne nenáročný, bez prekážok, až
na jednu prešvihnutú odbočku. PREKÁŽKA sa nám postavila do cesty, keď
sme vyšli z lesa. Lúka, ktorou sme mali pokračovať bola ohradená, v
ohrade kone. Obrovský ranč sa obísť nedal, tak sme to riskli krížom
cezeň. Potom sa zjavil majiteľ na štvorkolke a pokúsil sa nám vysvetliť,
ako máme cestou naspäť ranč obísť. Samozrejme po turisticky neznačených
cestách.
Keď sme dorazli do bývalého rekreačného strediska na
Suchom vrchu, rozbalili sme si svoje desiaty a žiaci plnili druhú sadu
úloh. Potom nás už len čakal výstup po rebríkoch na Trávny Ždiar. Po
ceste sme ešte naďabili na pamätník rumunským vojakom z 2. svetovej
vojny. Tu si žiaci otestovali svoje hovoridlá, prečítanie jednej vety po
rumunsky bola posledná žiacka úloha. A potom už len stúpanie v
exponovanom teréne. Niektorí ľavou zadnou, niektorí s roztrasenými
kolenami, ale nakoniec všetci vyšli na skalnú vyhliadku.
Už len
strmý zostup a následné pekelné dumanie, kadiaľ ísť. Keďže mapa s
turistickou trasou nám bola dosť nanič, museli sme sa v prírode
orientovať podľa svetových strán. Do Tajova sme museli ísť na sever,
lenže tým smerom boli zo dve, zo tri cesty. Tak ktorou? Nakoniec sme to
zvládli, ranč sme obišli a napojili sa na našu starú známu žltú
turistickú trasu.
Do Tajova sme sa vrátili asi o pol tretej.
Ešte krátka zastávka na benzínke a hajde domov. Počasie nám prialo, na
turistiku sme si lepšie ani nemohli želať. Trasa sa nám vzhľadom na
obchádzku trošku predĺžila, asi o 2 km. Zajtra
budú po sčítaní bodov vyhodnotené najlepšie skupiny.
Športu zdar, turistike zvlášť. Len keby nám do cesty nestavali ranče.
