Priatelia a podporovatelia našej drahej školičky. Zase sa Vám prihováram, ale nie preto že nemám čo robiť, ale musím Vám povedať jednu úžasnú vec, ktorá sa nám prihodila v našom kráľovskom meste pod Vartovkou. Ktoré je mimochodom známe aj upálením poslednej bosorky, mestskými katakombami, Andrejom Sládkovičom, výrobou sedačiek a odmínovačov, dvoch čerpacích staníc a mohol by som pokračovať do nemoty. No ale po tomto kratučkom úvode, Vám to musím vypovedať pekne poporiadku. Včera 16.4.2025 sme chceli ísť pozrieť tú bosorku, ale nebola doma. Tak sme sa zase po nejakej odmlke zúčastnili futbalového turnaja žiakov prvého stupňa pod názvom McDonald"s cup. Zaujímavosťou je, že hrajú proti sebe zmiešané tímy chlapcov a dievčat. A čo vám budem klamať, naši "stehlíci", bojovníci meskalero sa veru nezľakli žiadneho súpera, ale nasúkali všetkým také góly, že aj tá spomínaná bosorka už do Krupiny nikdy viac neprišla len tá jej metla je niekde pohodená pri Tescu. To Vám poviem, to bolo niečo. Naša zmiešaná partia, no nemám slov. To bol futbal, jedna báseň. Sfúkli to s takou bravúrou, že v Krupine budú dlho spomínať ako sme im vyprášili kožuchy. Ale nakoniec sme zažili asi prvé veľké sklamanie. Prehrali sme až vo finále s tímom, ktorý sme už raz porazili, na nepopulárne penalty 9:8. No smútok, slzy, plač a zúrivosť na chvíľku zavládla u našich "stehlíkov", ale všetko sa razom rozplynulo, keď sme držali vytúžený pohár a na krku plápolala aj keď nie zlatá, ale strieborná medaila. Chutnou bodkou na záver bola zmrzlina, ktorú si všetci zaslúžili. No v športe a vo futbale to tak chodí, že niekedy vyhrá ten šťastnejší a nie najlepší, pretože v kvalite hry sme boli rozhodne šampióni. Vlastne, čo to trepem. My sme šampióni, super STEHLÍCI a fantastické deti - smeti, ktoré zase zviditeľnili našu milú školičku a už som ticho. Ďakujeme, ste bombastickí.
