Na hodine slovenského jazyka so žiakmi 7. ročníka sme sa venovali umeleckému opisu zimnej krajiny bez snehu – zážitkovo, aktívne a s využitím všetkých zmyslov.
Žiaci pozorovali krajinu očami maliara, vnímali farby, holé stromy a atmosféru ticha. So zatvorenými očami vytvárali mapu zvukov – počúvali vietor, šuchot lístia a vzdialené zvuky mesta. Dotykom a čuchom objavovali chlad, drsnosť povrchov, vôňu vlhkej zeme a studeného vzduchu. Pomocou predstavivosti si kládli otázku: Keby bola krajina živá, ako by sa správala?
Hodina prebiehala vonku v parku aj v triede a prepájala slovenský jazyk s biológiou, výtvarnou výchovou a environmentálnou výchovou. Žiaci rozvíjali kritické myslenie, pozorovanie a schopnosť pomenovať vlastné pocity.
Zo zmyslových zážitkov si vytvorili myšlienkové mapy, ktoré využili pri písaní umeleckého opisu ako prípravy na slohovú písomnú prácu. Zistili, že aj zima bez snehu môže mať silný príbeh.