So šiestakmi sme si dnes zopakovali učivo o bájkach trochu netradične – presunuli sme sa z triedy von do prírody. Prostredie školského dvora sa na chvíľu zmenilo na miesto, kde sa stretli vrany, líšky, havrany či netopiere a spolu s nimi aj múdrosť starých príbehov.
Žiaci pracovali v skupinách, premýšľali nad dejom známych bájok, hľadali ich poučenia a diskutovali o vlastnostiach postáv – o pýche, chamtivosti, lichôtkach či nestálosti. Pri riešení úloh využívali kritické myslenie a porovnávali, čo majú jednotlivé príbehy spoločné a v čom sa líšia. Uvedomili sme si, že aj krátke zvieracie príbehy dokážu veľa povedať o správaní ľudí a o hodnotách, ktoré sú dôležité v každodennom živote.
Počas hodiny sme využívali aj prírodné materiály, ktoré sa stali súčasťou tvorivých úloh – z listov, kamienkov či konárikov vznikali jednoduché obrázky a momenty z bájok. Tak sme prirodzene prepojili literatúru s biológiou a výtvarnou výchovou a zároveň sme si dopriali pohyb a chvíľu učenia na čerstvom vzduchu, čo prospieva aj nášmu duševnému zdraviu.
Hodina ukázala, že učiť sa dá aj inak – zážitkovo, v spolupráci a v prostredí, ktoré podnecuje zvedavosť aj predstavivosť. A zdá sa, že múdrosť bájok znie medzi stromami ešte o niečo silnejšie